Ľudí v mojom okolí delím na tri skupiny. Pre prvých mám úsmev a zdvorilé, nič nehovoriace odpovede, pre druhých odpovede krátke a pre tretích dlhé odpovede.
Napríklad vyvrtnutý členok.
Krátka odpoveď: "Vyvrtla som si členok."Dlhá odpoveď: "Pozerala som na muzikál Mamma Mia a po tme začala bláznivo tancovať, vyvrtla som si členok, ale bolo to fantastické. Teraz, aby som schovala DVD, kým sa znovu nezahojí.."
Dlhé odpovede sú tie nefalšované, bláznivé, od srdca, bez premýšľania. Len to, čo si naozaj myslím a cítim. Krátke odpovede sú čiastočne cenzurované. Pravdivé, ale skresané na minimum. Viac-menej fakty.
Zvláštne je, že niekedy stretnem ľudí, ktorých ani poriadne nepoznám a predsa, od začiatku mám pre nich len dlhé odpovede. Špeciálne jeden človek. Skúšala som tú osobu ignorovať, aj bližšie spoznať aj napriek tomu, alebo vďaka tomu, stále mám pre ňu len dlhú odpoveď.
Prišiel čas sa s tou osobou rozlúčiť. A ja... je mi smutno. Konečne, keď sa nesnažím nič pochopiť, len si ten pocit vychutnať, je neskoro..
Pozerám von oknom a vidím sneh a vtedy ma chytá nostalgická nálada. To viete.. dlhé a krátke odpovede...